Keď som v pondelok počúval rozhovor s predsedom SNS Andrejom Dankom na rádiu Expres, potvrdil som si, že národniari sú po Kotlebovcoch ďalšou stranou, ktorá sa ako pravicová iba tvári. V skutočnosti je socialistická.
Nechajme bokom Dankove vyjadrenia, že on vlastne za nič, čo vlády Smeru s účasťou SNS dobabrali, nemôže. On je totiž, neborák, iba obyčajný koaličný partner, a tí ostatní ho brzdia v rozlete. Zaujímavejší bol fakt, že Andrej Danko by, podobne ako Kotlebovci, rád znárodnil energetické firmy. A nielen to, prihodil by k nim aj banky. Typický socialista.
Prečo je nápad Kotlebovcov znárodňovať energetiku scestný, som vysvetľoval už v tomto blogu. Z úst Andreja Danka, však znároňovanie znie ešte absurdnejšie. Je to práve jeho strana a jeho nominanti, ktorí sa „preslávili“ netransparentným rozhadzovaním štátnych peňazí. Stačí sa pozrieť na mnohomiliónové tendre v rezorte obrany či na to, prečo musel odstúpiť Dankov minister školstva Plavčan.
Danko má tú drzosť tvrdiť, že znárodňovanie energetiky a bánk by bolo správnym krokom v dobe, keď štát plošne zlyháva pri plnení svojich úloh. Stačí sa pozrieť na spackané cestné mýto, kde Slovensko prišlo o stámilióny, na neustále zadlžovanie sa štátnych nemocníc, na finančné problémy štátnej zdravotnej poisťovne, na nedokončené diaľnice, predražené tendre, neschopnosť dostavať Mochovce ... Skrátka, veľká časť vecí, ktorú robí štát, buď nefunguje, nie je dokončená na čas, prípadne je predražená.
Myslieť si, že banky a energetické firmy v štátnych rukách by fungovali lepšie než v súkromných, je naivné. Stačí sa pozrieť, ako slovenský bankový sektor zruinovali Mečiarove vlády za asistencie SNS. Navyše, ak chce Danko energetické firmy v štátnych rukách, nič mu nebránilo presadiť Štátny energetický holding, v ktorom by boli sústredené spoločnosti s monopolným postavením na trhu vlastniace infraštruktúru. Pretože práve tu má štátne vlastníctvo zmysel a preto ho presadzuje aj naša strana Hlas pravice. Na štátom vlastnenej infraštruktúre by mohli v konkurenčnom prostredí podnikať súkromné firmy pričom rozpočet by ročne z toho získal vyše sto miliónov eur do rozpočtu.
No Andrejovi Dankovi a jemu podobným politikom nejde o systémové opatrenia. Viac štátnych firiem by sa im zišlo, aby mohli by vymýšľať ďalšie sociálne balíčky a produkty zadarmo. Bolo by viac tendrov, viac straníckych nominantov by sa dalo „upratať“ na rôzne lukratívne posty.
Práve preto Slovensko potrebuje nie viac, ale menej štátu, menej politického rozhodovania vo firmách. Pretože čím menší vplyv na naše životy budú mať rôzni Andrejovia Dankovia, tým pre tento štát a nás všetkých lepšie.