Sulík spravil pri predaji VSE lepší obchod než jeho predchodcovia. No šlo to i lepšie

Autor: František Stručka | 12.8.2020 o 10:36 | (upravené 18.8.2020 o 10:23) Karma článku: 1,80 | Prečítané:  659x

Štát sa vzdal ďalšej príležitosti, ako sústrediť prirodzené monopoly do svojich rúk. Ale aspoň tak nespravil zadarmo.

Obyčajne blogujem o veciach, ktoré sa dajú očakávať. Snažím sa upozorňovať na problémy dopredu, aby sa neopakovali chyby z minulosti, prípadne sme nevyrábali nové. Ohundrať niečo, čo sa už udialo, nie je moja šálka kávy. Veď to poznáte: po bitke je každý generálom a je lepšie snažiť sa chybe zabrániť, než potom plakať nad rozliatym mliekom.

Pri predaji Východoslovenskej energetiky (VSE) nemeckému E.ON-u však urobím výnimku. Týmto krokom sa totiž na Slovensku majetkovo zlúčia dve z troch distribučných spoločností, keďže aj Západoslovenskú energetiku vlastní E.ON. Na našom trhu tak vznikne dominantný hráč v sektore distribúcie a predaja elektriny. Udeje sa to za asistencie štátu, ktorý sa rozhodol, že si na akcie VSE neuplatní predkupné právo, za čo zinkasuje 35 miliónov eur.

Na jednej strane dokážem s týmto rozhodnutím súhlasiť, no stále tu zostáva jedno veľké ALE...

V prvom rade je potrebné povedať, že záujem E.ON-u o VSE nemohol byť pre vládu žiadnou novinkou. Už v roku 2016 totiž nemecké firmy RWE (vlastník slovenskej VSE) a E.ON (vlastník ZSE) ohlásili zefektívnenie svojho biznisu, čím chceli reagovať na aktuálne trendy v energetike. Nato v roku 2018 v Nemecku realizovali výmenu svojich akcií a majetkových podielov, vrátane ich odkúpenia od menšinových vlastníkov. Toto spájanie sa dvoch európskych energetických gigantov nemohlo ujsť pozornosti ani slovenskej vláde. Bolo totiž jasné, že budú mať snahu majetkovo spojiť aj spoločnosti na Slovensku, v ktorých majú svoje podiely.

Ak s tým slovenský štát chcel niečo robiť, mal na to štyri roky. Preto nevidím dôvod, prečo by teraz mali vykrikovať predstavitelia bývalých vlád, že sa im spájanie ZSE a VSE nepáči. Mali dostatok času s tým niečo urobiť.

Navyše, teraz získalo Slovensko z tohto obchodu aspoň 35 miliónov eur za neuplatnenie si opcie, kým pri predaji Stredoslovenskej energetiky francúzskou EDF v roku 2013, kde si opciu taktiež neuplatnilo, nedostalo nič. Potiaľ tento obchod vyzerá fajn.

No je škoda, že ním štát premeškal jedinečnú situáciu, kedy sa mohol pokúsiť získať do svojich rúk dôležitú energetickú infraštruktúru. Som totiž presvedčený o tom, že prirodzené monopoly, kam patria aj distribučné spoločnosti, by mal v plnej miere ovládať štát. A na týchto sieťach by mali v  konkurenčnom prostredí súťažiť súkromné firmy.

Situácia, kedy štát predal distribučné firmy zahraničným investorom s tým, že si v nich nechal 51 percent, no manažérsku kontrolu pustil, nie je práve šťastná. Oveľa lepšie by bolo, ak by celý predaj energií nechal súkromníkom a siete by prevádzkoval on. V predaji totiž konkurencia môže existovať, pri distribučných sieťach však ide o prirodzený monopol. A monopoly by súkromníci vlastniť nemali.

Richard Sulík teda spravil lepší obchod, než jeho predchodcovia za druhej Ficovej vlády, keď sa predávalo SSE. O tom debatovať nemusíme. A ešte lepší, ak to porovnáme s odpredajom SPP z rúk zahraničných investorov za Fica. No premrhaná príležitosť sústrediť aspoň časť z prirodzených monopolov v energetike do rúk štátu, predsa len zamrzí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.


Už ste čítali?